Aj keď existujú viaceré názory na dĺžku trate, v každom prípade musím konštatovať, že bola jednou z „najbehateľnejších“. Zhruba tri kilometre sme sa „vybili“ na asfaltke a potom nasledoval perfektný „crossík“, lesný zvlnený terén, v ktorom sa striedali prudšie výbehy a oddychové zbehy. Jednoducho „užívačka“. K dobrému pocitu z preteku prispela i kvalitná organizácia a „doplnkové služby“ – pretekári mali po dobehnutí možnosť relaxovať v modrom kúpeli a doplniť vypotené litre miestnou kúpeľnou vodou priamo z fontány. I napriek tejto starostlivosti náš ujo Štefan vzniesol kritiku na občerstvovačku, lebo namiesto keksov očakával nie „bárs jakú klobásku“.

Naše "heroické" výkony na Turci sú zaznamenané nižšie v tabuľke. Fotky...