Sviatky sú totiž pre športovca skrytým zlom. Veľa voľného času a plné stoly dobrôt zvádzajú človeka k leňošeniu a priberaniu :D. To si našťastie uvedomilo zopár organizátorov a pripravili nám dosť príležitosti zmerať si sily a zhodiť nejaké to kilo.

Z bohatej ponuky som si vybral môj obľúbený Beh Mosty u Jablunkova – Skalka, ktorý sa konal 29.12 .2009. Behy do vrchu mi síce nikdy veľmi nešli, ale príjemná rodinná atmosféra a pekná prírodná kulisa ma tu vždy pritiahnu späť :).  Ráno sme sa pekne naskladali do auta a vybrali sme sa do Mostov. Technické zázemie robil Martin Kovačik, ktorí si spravil turistický výstup a keďže do zimy sa ďalšiemu eŠKaPečkarovi z okolia nechcelo, zobrali sme konkurenciu, Andreja Capeka (síce Čadčan, ale preteká za Třinec - zradca :D ).

Došli sme s dostatočným predstihom rozbalili základný tábor v telocvični a vybrali sme sa odprevadiť Martina a obhliadnuť trať. Už po pár metroch v teréne bolo jasné, že na zľadovatený chodník budú ako stvorené tretri, ktoré inak úplne zbytočne hnijú v skrinke :). Martin sa teda vydal na cestu hore a my sme spriadali plány ako vybabrať so súpermi. Poriadne sme sa rozstrečovali, veď nie je nič horšie ako sa pošmyknúť na ľade a natiahnuť achylouku. A poď ho na štart.

Postavili sme sa pekne dopredu, veď nie sme žiadne "béčka " a čakali na výstrel. Tretri sa ukázali ako správna voľba, presne podľa reklamného sloganu, kde iní končia my začíname. A ako to prebiehalo? Dá sa povedať, že podľa mojich predstáv, začiatok som neprepálil a hneď ako som sa dostal na čelo už som nikoho pred seba nepustil. To ale neznamená, že to bolo ľahké, veď druhý dobehol len 2 sekundy za mnou, a svoj osobák som si vylepšil skoro o 3 minúty. Na vrchole bolo fantastické počasie, slniečko krásne hrialo. Zobral som si pohár čaju a vybral som sa povzbudzovať dobiehajúcich bežcov a na moje prekvapenie som tam zbadal ďalších borcov z našej klubovej elity. Vladko Balošák dobehol na trinástom mieste, ale v kategórii nad 50 obsadil skvelé druhé miesto.

Andrej dobehol na slušnom 18. mieste, keď vyrovnal svoj osobný rekord na tejto trati . V kategórii žien opäť dominovala naša skvelá Anička Balošáková. Tá ma to prvé miesto asi predplatené, ale možno ho z neho zosadí jej dcéra Vladka Balošákova, ktorá sa však zatiaľ musela uspokojiť s 9. miestom. Po dobehnutí posledných sme všetci zaliezli do chaty Skalky, kde sa už varil chutný gulášik a pripravovalo vyhodnotenie najlepších. Čo viac dodať, ceny sa odovzdali, guláš sa zjedol, pivo sa vypilo a my sa už tešíme na ďalší ročník.